Čas temna (časť 1.)

19. srpna 2013 v 16:06 | Kikuš |  Viacdielne veci
Vo svete proti sebe bojujú 2 mocnosti - Bieli a Démoni. Každí z nich sa snaží ovplyvniť ľudí podľa svojho spôsobu.
Chcú mať pod palcom čo najviac ľudí a preto unášajú malé deti a cvičia ich na zabíjanie svojich protivníkov. Toto sa stalo aj dvojičkam Marilyn a Kate, unesených Bielimi, ktorím sa ale podarilo ujsť z tohto sveta a skrývajú sa v malom mestečku na Floride. Zatiaľ...

Cesta domov mi trvala dva-krát tak dlho ako obvykle. Nemala by som sa zakaždým tak strieskať keď vyhrám v klietke. Som zvedavá, čo mi zase na to povie sestra. Dnes dúfam nebude žiadna prednáška, lebo mi do kariet hrá fakt, že tentokrát ma súper zasiahol len párkrát a nie do hlavy, takže žiadne monokle ani rozbité pery. Bol to dosť ľahký súper, čo sa odrazilo aj na zisku, ale necelých 900 $ je dosť slušný balík.
,,Kurva!" kopla som do dverý, pretože nie a nie trafiť sa kľúčom do dierky. Vedela som, že keby som sa poriadne sústredila a bola trpezlivá, určite by som ich odomkla. Ale trpezlivosť určite nepatrí medzi moje dobré vlastnosti. Oprela som sa chrbtom o dvere a zošuchla sa na podlahu. Čakala som na sestru a dúfala, že ma počula a otvorí mi. Keď som už čakala dobrú štvrť hodinu, oči mi už tak klipkali, že som ich iba s námahou držala otvorené.

Zobudila som sa na to, ako ma Robert - sestrin frajer - položil do postele. Tvárila som sa, že spím, kým neodišiel z mojej izby a nezavrel za sebou dvere.
,,Zobudila sa?" začula som tlmený hlas svojej sestry.
,,Spí ako zabitá. Mala by už s tým prestať! Nemôžeš jej niečo povedať?" posledná veta znela niečo ako krik a sykot dokopy. Nikdy som ho nemala moc rada. Je to ten typ chalana "slušňáka". Do všetkého sa stará a chce všetkých naokolo napraviť. Nepochopím, čo na ňom Kate vidí. Dobre, nie je škaredý, ale na môj vkus... dosť suchár.
,,Mala to ťažké."
,,Ťažké? Toto hovoríš už pol roka! To sa o ňu máme stále starať?"
,,Ty sa o ňu nestaráš! Vlastne tu ani nebývaš a vídaš ju málokedy! Nechaj ju napokoji!"
,,Aaach!" zreval a odišiel z nášho bytíku, ktorý je umiestnený nad barom, zhodou okolností vlastnený Robertovou mamou. Nemusíme platiť nájom, ak budeme vypomáhať v bare. Ale ja si dobre uvedomujem, že by nás tu nechala býtať aj bez toho. Ide tu o náš pôvod.
Nanešťastie práve poobede mám zmenu, čo je o 2 hodiny, tak sa nestihnem moc vyspať. Spánok na podlahe sa nepočíta. Buď si sestra nevšimla, že spím pred dverami, alebo ma tam nechala naschvál a čakala že sa zobudím. Vyšuchtala som sa z postele a našla som svoju sestru stojacu na chodbe.
,,Dobré ránko!" snažila som sa tváriť že sa nič nestalo, ale zjavne sa mi to nevydarilo.
,,Dobré? Zobudila som sa a našla som ťa ležať v bezvedomí pred dverami! Kam to, dočerta, stále chodíš?"
,,Prepáč. Ja len neviem, čo si myslíš, že by som tu mala robiť. Mňa tento tvoj život nebaví!"
,,Bola si šťastnejšia, keď po nás stále niekto išiel a chcel nás zabiť? Alebo keď sme mi niekoho prenasledovali?" krútila nado mnou hlavu. Ona ten život nenávidela. A ja? Nie žeby mi vyhovoval, ale bolo to lepšie ako tento nudný stereotyp.
,,Bože, ty smrdíš! Padaj do sprchy! A tiež, vieš, Robert sa hnevá."
,,Môžem vedieť kvôli čomu? Ja nie som jeho starosť!"
,,Mari, bývame u jeho mamy. Oni sa nám snažia pomôcť, a ty im v tom zabraňuješ..."
,,O nič som nikoho nežiadala!" tentokrát som už kričala. Niekde hlboko v srdci mi ale bolo ľúto mojej krásnej sestričky, ktorá sa ma silou-mocou pokúša polepšiť. Pozerám sa do jej hlbokých očí, a viem, že ona v mojich nič nevidí. Sme dvojičky, ale ani trochu sa nepodobáme. Už odmalička bola ona tá lepšia.
,,Iba mi sľúb, že aspoň týždeň ostaneš triezva. Netuším, kde sa po nociach flákaš, ale... No proste chcem, aby sme boli opäť spolu. Pamätáš si, aké to bolo, keď sme poznali všetky naše tajomstvá? Ale teraz ťa nespoznávam!" Nedokázala som sa už pozerať do jej tváre, tak som sa jej obrátila chrbtom. Možno aj preto, že sa mi oči začali napĺňať slzami. Zrazu som začala rozmýšlať nad tým, ako sa asi cíti. Lutuje ma? Kvôli tomu, ako som skončila? Ja nie som stavaná na takýto druh života. Kedysi som nemusela myslieť na budúcnosť. Verila som, že budeme spolu až do smrti. Spolu by sme brázdili Spojené štáty naším Land Roverom a hladali démonov. Ale teraz? Čo mám robiť? Mám sa vrátiť k tomu životu? Bola by som sama a opustená.
Ocitla som sa tu kvôli Kate, ktorej srdce vždy túžilo po niečom inom. Našich rodičov sme asi nikdy nevideli, lebo Bieli nás uniesli skôr, ako by sme si ich stihli zapamätať - ale ona za nimi aj tak žialila. Raz mi povedala, že sa chce usadiť. Mať deti a tak. Vyhovárala som jej to, ale očividne to nepomohlo. Trčím s ňou v nejakej diere, ďaleko od všetkého a bojím sa odtiaľto ujsť. Nie žeby som sa bála že zomriem - alebo niečo podobné -, ale bojím sa, že budem sama, bez mojej sestry. Jedinej istoty.
,,Sľubujem." to je to jediné, čo môžem povedať.
Cítila som jej oči na mojom chrbte, keď som odchádzala do kúpeľne. Zmyla som zo seba všetok cigaretový zápach, obliekla som si rifle a tielko s hlbokým výstrihom. Za pol hodinu mi začína šichta, tak som mala ešte chvýlu čas pre seba. Čo som potrebovala urobiť bolo dať si niečo na upokojenie žalúdka. Ešte teraz mi tam bublal alkohol a nedovolil, aby som niečo zjedla. Potom som vyšla pred bar a zapálila som si cigaretu. Snažila som sa upokojiť, tak som iba vnímala nikotín, ktorý mi prúdil v žilách. Prisadla si ku mne Adela - Robertova sestra. Často sme mali spolu zmeny. Nebola taká otravná ako Robert, ale bola rovnako ako on z polovice Bieli, tak mala v hlave zakódované, že mi má pomáhať. Aj keď mala teraz v úmysle niečo mi povedať, rozmyslela si to.

Pondelok sa vliekol veľmi pomaly - ako inak. Nevedela som sa dočkať obeda a konca vyučovania. Sadla som si za stôl v rohu vedľa okna. Bol z tadiaľ dobrý výhľad na celú školskú jedáleň. Keď sa jedáleň začala napĺňať, postupne si ku mne prisadla Ema - moja najlepšia kamarátka, a niekoľko ďaľších fajn deciek.
Peter nám začal rozprávať príbeh, ako odmietol profesorke odovzdať zošit. Vraj nemala na to dobrý dôvod.
,,Niečo vám poviem." počkala som, kým sa na mňa otočil, ,,Keby som mala byť učiteľka, mala by som pri sebe bič."
,,Nechceš mi dať zošit? K-čau!" dodala som hlbším hlasom a rukou som napodobnila ranu bičom. ,,Tiež by som mala na katedre pultík, kde by som riadila, kto dostane elektrošoky. Vieš, keby niekto papuloval." dodala som s chichotom. Ostatní sa ku mne pridali.
,,Niekto tu má rád sado-maso?" smial sa Peter.
,,To ani nie, ale..." zasekla som sa, pretože som zbadala Roberta, ako na mňa zíza cez celú jedáleň, spolu s mojou sestrou. ,,Pozri na debilka, ako na nás čumí." drgla som lakťom do Emy.
,,Tomu ich vzťahu dávam asi tak mesiac."
,,Toto si mi hovorila pred pol rokom!" odvrkla som.
,,Pôjdeš dnes do klietky? Šéf sa pýta, či nevyzveš Veľkého psa."
,,Ty si myslíš, že nemám súdnosť a vyzvem ho? Počítam s tým, že by ma z ringu odniesli na nosítkach. Dám sa zbiť, ale toto je na mňa priveľa. Nie som až taký extrémista." krútila som nad Emou hlavu.
,,A tiež, dnes sa idem s Kate a Debilkom kúpať k moru. Nepôjdete niekto s nami?" krúžila som očami po ľuďoch pri stole, kým väčšina neprikývla.

Pokračovanie tu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama