Čas temna (časť 2.)

31. října 2013 v 20:43 | Kikuš |  Viacdielne veci
1. časť tu.

,,Podaj mi opaľovací krém... prosím." pozrela som sa na Roberta. Nahnevane na mňa pozrel a premýšlal, či mi ho má požičať. Ja som si svoj zabudla. V skutočnosti som ho ani nepotrebovala, keďže už som dohneda opálená. Mám veľmi dobrú pokožku, ktorá sa nespáli len tak ľahko. Chcel mi niečo odvrknúť, ale vyrušil ho Chrobák, ktorý si ku mne prisadol. Usmial sa na mňa tým svojím žiarivým úsmevom. Bol fešák a dobre si to uvedomoval.
,,Mari, tu máš. Keď chceš, natriem ti chrbátik." znova sa na mňa lišiacky usmial. Je to môj veľmi dobrý kamarát. Bol to práve on, kto ma priviedol k ilegálnemu boxu. Raz večer, keď vyhral v ringu, porazený si ho pred barom počkal a chcel mu dať príučku. V ten večer objavil môj skrytý talent - ako tomu on hovorí. Vždy sa musím pousmiať, keď si na to spomeniem. Chcela som sa hrať na kvetinku - taký bol sestrin plán, aby sme tu zapadli - , no keď som videla ako ho ten idiot pred barom mláti... najprv som čakala, že sa ho niekto zastane, ale ostatní sa len prizerali. Dokonca vyšli pred bar a užívali si ten pohľad. Keby nebol Chrobák podnapitý, určite by sily boli vyrovnané a opäť by zvíťazil.
Keď bol už Chrobák na zemi a ten idiot ho išiel kopnúť zase do brucha, nerozmýšlala som a rozbehla som sa k nim. Súpera som prekvapila, keď som ho poriadne zozadu kopla do hlavy. Zapotácal sa, a to som využila aby som ho podrazila a on spadol na zem. Prevrátila som ho na brucho a vykrútila ruky, aby sa nemohol hýbať. Chrobák nabral druhý dych a pustil sa doňho.
Neviem ako by Chrobák skončil, keby som ho vtedy pred barom nečakala a bol by tam sám.
,,Ehm, ďakujem, ale rozmyslela som si to." Ľahla som si opäť na chrbát a pokračovala v opalovaní. Dnes sme mali ísť na pláž, ale niekto si to rozmyslel a išli sme do Aquaparku. Milujem to tu. Musím priznať, že to bol lepší nápad ako more. Z vĺn mi nebýva najlepšie a tobogány zbožňujem.
,,Chceš tu celý deň ležať?" so smiechom sa ma spýtal Chrobák.
,,Jop." Ako som to dopovedala, zdvihol ma na ruky a rozbehol sa so mňou k bazénu. Začala som sa metať, ale zahriakol ma a povedal, že keď budem s tým pokračovať, spadnem na zem. Tak som ho začala prosiť, nech ma pustí. Mal totiž namierené k plaveckému bazénu, ktorý je neuveriteľne studený a ja nie som bohvieako otužilá.
,,Keď ma položíš na zem, urobím čokoľvek chceš." snažila som sa vyjednávať.
,,Ok, zapchaj si nos."
,,Nieee!" začala som jačať a opäť sa metať, ale už bolo neskoro. Stihla som si len zapchať nos.
,,Nenávidím ťa!" zakričala som, keď som vyplávala napovrch. Ešte som zavrčala, lebo naozaj je ľadová.
,,Smeješ sa, takže zabudnem na tieto tvoje škaredé slová." usmial sa na mňa a skočil elegantne šípku. Vyplával vedľa mňa. Okamžite som naňho skočila a potopila ho. Keď som ho podla mňa držala pod vodou dostatočne dlho, začala som plávať k brehu. Chcela som sa vyškriabať von, ale schytil môj členok, nohami sa zaprel o okraj bazéna a potiahol ma k sebe. Už sme sa obaja smiali. Chvýľu sme sa striedali pri potápaní toho druhého, kým som neskončila opretá o stenu bazéna. Aby sa Chrobák nepotopil, držal sa oboma rukami okraja, čím mi bránil uniknúť. Chvýľu sme sa jeden druhému nehybne pozerali do očí, keď sa zrazu tvárou začal približovať.
Toto nechcem! prebehlo mi hlavou. Nechcem ďaľší románik, ktorý je už teraz predurčený k zániku. Nie žeby bol Chrobák zlý. Práve naopak. On je pekný, vtipný, má svalnaté telo, proste ten typ chalana, ktorého každá chce. Ale asi je problém vo mne. Nedokážem tvoriť dlhšie pár.
Dala som mu ruky na ramená a celou váhou som sa naňho hodila. Chvýľu kým bol pod vodou som využila na útek späť na deku. Myslela som si, že pôjde za mňou, ale zostal v bazéne a pozeral sa za mňou. Prišlo mi ho ľúto. Mohla som to risknúť.

Keď som sa dostala domou bola už tma. Ľahla som si do postele ale spánok nie a nie prísť. Chcela som ísť skontrolovať Kate či je hore, ale potom som si spomenula, že išla na večeru s Robertom. Natiahla som si tepláky a do vrecka som si zo zvyku hodila vyskakovací nôž. Cez hlavu som si pretiahla mikinu a vyrazila z domu. Chvýľu som kráčala, kým som našla lesnú cestičku. Rozbehla som sa po nej a nechala studený večerný vzduch schladiť mi hlavu. Behala som asi 10 minút, kým som si uvedomila, že ma niekto sleduje. Pridala som ale sliedič takisto. Zrazu som zastala a postavila som sa mu čelom. V ruke držal devinu a mieril ňou na mňa. Odskočila som na stranu a skryla sa za strom. Napočítala som do 3 a rozbehla sa do lesa. Keď som si po pár metroch uvedomila, že ma neprenasleduje, tichým krokom som sa začala vracať naspäť k útočníkovy. Priblížila som sa k nemu od chrbta a kopancom som mu vyrazila zbraň z ruky. Otočil sa ku mne a uštedril mi úder do tváre. Opätovala som mu ho a z vrecka som vytiahla svoju vyskakovačku. Vytiahol si aj on svoju dýku a zahnal sa po mne. Uhla som sa. Spravil krok ku mne a znova zaútočil. Znova som sa nožu vyhla a uderila som ho do tváre. Podkopla som ho a padol na zem. Pokračovali sme v bitke na zemi, kým som neskončila s nožom pod krkom a on taktiež.
,,Teraz čo? Zabijeme sa navzájom?" zasmial sa. Vycerila som naňho zuby.
,,Kto ťa poslal?" zavrčala som. Usmial sa.
,,Kto myslíš? Žeby Démoni?" napodobnil ma piskľavým hlasom. ,,Bingo! Vieš, že je na vás vypísaná odmena? Na teba a tvoju sestru?"
,,Ale my už v tom nejdeme!" vytreštila som naňho oči.
,,O to horšie! Doteraz si mala poštvaných len Démonov, ale teraz si si pohnevala aj Bielych a nemáš ich ochranu." povedal vecne.
Nastalo trápne ticho. Nemám pripravenú konverzáciu na podobnú príležitosť.
,,Tak, a teraz čo?" spýtala som sa, lebo ma začínal bolieť biceps na ruke.
,,Dáme dohodu. Nechám ťa žiť a ty odídeš." navrhla som. Zasmial sa.
,,Keby som chcel, podrežem ti hrdlo." zasyčal.
,,Áno, ale ja som dosť rýchla na to, aby som ti to vrátila. Viem, že nie si hlúpy." prezmenu som sa usmiala ja. Snažila som sa tváriť nad vecou, ale v skutočnosti mi dobre lepilo. Myslela som si, že mi srdce vyskočí z hrude. Asi som vyšla z cviku. Pomaly sme začali odťahovať nože. Dal si ho do puzdra na opasku a ja som ten svoj jednoducho zložila a dala do vrecka. Ale nezaistila som ho - pre istotu.
Oprela som sa o strom a chytila som sa za brucho.
,,Dobre si ma kopol do rebier. Bolí to ako čert." Ticho mlčal. ,,Tuším ho máš zlomený." ukázala som na jeho nos.
,,Keď ťa nabudúce stretnem, už ťa nenechám odísť." otočil sa mi chrbtom a odišiel. Chvýľu som čakala či sa neotočí a nedokončí čo začal, ale to sa chvalabohu nestalo.

Pred dverami bytu som sa zastavila, lebo som nemohla nájsť kľúče. Zaklopala som na dvere. Otvorila mi sestra s ústami dokorán, že by jej tam mohla mucha vletieť. Až teraz som sa pozrela na seba, ako vyzerám. Na hlave som mala pokazený drdol a od hlavy po päty som bola od blata. Stála vo dverách, a tak som ju musela odsotiť aby ma pustila dnu. Rozbehla som sa do svojej izby a spod postele som vytiahla odstrelovaciu pušku s ďalekohľadom. Otvorila som okno a ďalekohľadom pátrala po útočníkovy. Až teraz som postrehla, že Kate po mne kričí a pýta sa, čo sa stalo. Otočila som sa k nej, chytila som ju za ramená a bez dychu povedala: ,,Našli nás."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol si tu?

Klik :)

Komentáře

1 Marzia Marzia | E-mail | Web | 5. listopadu 2013 v 17:49 | Reagovat

Ahoj. Ráda bych tě pozvala do mého nového KNIŽNÍHO KLUBU. Prosím, mrkni se :-)

2 duse-pisalka duse-pisalka | 9. listopadu 2013 v 13:22 | Reagovat

Ahoj,
Vítej v klubu Duše pisálka :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama